gymnázium v Rimavskej Sobote
1915 Univerzita v Budapešti

Eugen Pavol Bohuš bol publicicta, právnik a politik. Pochádzal zo šľachtickej rodiny pôvodom z Liptova (Liptovské Beharovce). Bol synom JUDr. Jána Bohuša, ktorý pôsobil ako právny zástupca mesta Brezno, neskôr ako advokát a predseda správy Tatra Banky (filiálky v Brezne) a Malvíni Bohušovej, rod. Kiszely, ktorá sa aktívne podieľala na práci v Živene. Ich mestský dom na breznianskom námestí dodnes stojí. Z ich štyroch detí, ktoré tu vychovali sa dospelého veku dožili len syn Eugen Pavol a dcéra Mária Terézia.
Eugen Bohuš absolvoval gymnaziálne štúdiá v Rimavskej Sobote. Za doktora práv bol promovaný roku 1915 na budapeštianskej univerzite, neskôr vyštudoval tiež politické vedy v Clui-Napoca (Kolozsvár).
Po vojne, ktorú prekonal na viacerých frontoch, demobilizoval ako nadporučík československej armády. Do roku 1927 bol župným hlavným notárom a tajomníkom župana v Liptovskom Sv. Mikuláši. V rokoch 1928 - 1930 bol pracovníkom okreného úradu v Rožňave, v období rokov 1930 - 1934 pôsobil ako okresný náčelník (t.j. prednosta okresného úradu) v Stropkove, v rokoch 1934 - 1940 zastával rovnakú funkciu v Levoči, v rokoch 1940 - 1942 v Spišskej Novej Vsi a v rokoch 1942 - 1944 v Poprade.
Po vojne v rokoch 1945 - 1951 pôsobil ako vedúci úradu a tajomník Okresného národného výboru a v rokoch 1951 - 1958 ako okresný archivár v Poprade.
S manželkou Gabrielou Bohušovou, rod. Hillawoth mali dve deti Ivana a Katarínu. Ich syn Ivan sa venuje dodnes histórii Vysokých Tatier.
Eugen Bohuš zomrel 19. apríla 1977 v Poprade, kde je aj pochovaný.

tvorba

Ako dôchodca sa venoval archívnictvu v Porade. Počas tohoto obdobia usporiadal archív a spracoval históriu niektorých podnikov (Vagónka, pivovar, Tatrasmalt).
Vypracoval tiež návrh na územné osamostatnenie Vysokých Tatier, administratívne pripravoval podmienky založenia TANAP-u.

V roku 1945 sa pričinil o zlúčenie múzeí v Poprade a vo Veľkej, a tým o založenie Podtatranského múzea, ktoré do roku 1949 aj spravoval.
Príspevky s historickou, múzejníckou, archivníckou a knihovednou tematikou publikoval v Novom slove, Slovenskej národnej knižnici, Knižnici, Múzeu, v Archívním časopise, Podtatranských novinách a ďalších.