Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
* 18.07.1894 Reitern, Rakúsko † 1945 koncentračný tábor Sachsenhausen Nemecko
motto
„V bývalej československej armáde boli dôstojníci slovenskej národnosti zastúpení veľmi málo. Napríklad pred rozpadom ČSR (1939) bolo z 13 000 dôstojníkov československej armády len 420 slovenskej národnosti. Zo 140 generálov bol iba R. Viest slovenskej národnosti a zo 433 plukovníkov nebol ani jediný Slovák. Z 1004 podplukovníkov boli iba dvaja slovenskej národnosti – F. Čatloš a A. Malár.“
(Vojenské dejiny Československa IV. Praha 1988, s. 51)
vzdelanie
Gymnázium v Skalici a Šoprone
Vysoká škola vojnová v Prahe
životopis
1931 major
1936 podplukovník
1939 plukovník
1942 generál
Bol učiteľom na vojenských školách, pracovníkom Vojenského zemepisného ústavu v Prahe, dôstojníkom generálneho štábu. Absolvoval stáž v rumunskej armáde (1937-38). Bol členom česko-slovensko-maďarskej delimitačnej komisie (1938-39), vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi (1939-40), v Prešove a Trenčíne (1940-41), súčasne Vysokej vojnovej školy v Bratislave, veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte (1941-42), vojenským atašé na slovenských vyslanectvách v Ríme, Budapešti, Berlíne (1942-44). Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.
Za prvej svetovej vojny sa prihlásil do česko-slovenských légií v Taliansku, kde dosiahol hodnosť kapitána. V decembri 1918 sa zúčastnil na spojeneckom obsadzovaní Slovenska a na bojoch proti Belovi Kunovi, ktorý na čele maďarských boľševických vojsk vtrhol na Slovensko. Za udatnosť ho francúzsky spojenecký generál Milhauser vyznamenal vysokým vojenským radom. V marci 1939 sa postavil za česko-slovenskú štátnu jednotu, ale s F. Čatlošom úspešne organizoval obranu Slovenska proti agresii horthyovského Maďarska v tzv. Malej vojne.
Za druhej svetovej vojny pomáhal budovať armádu Slovenskej republiky. Bol protihitlerovsky orientovaný. S ministrom národnej obrany generálom F. Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so sovietskymi veliteľmi. Ilegálna SNR ho navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj proti odporu Benešovej exilovej vlády.
Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde. V auguste 1944 rokoval v Piešťanoch o príprave obrany Slovenska s Machom a Čatlošom a v Ružbachoch s umiernenými ľudáckymi politikmi. Keď v Banskej Bystrici z iniciatívy V. Šrobára po likvidácii nemeckej vojenskej misie v Martine vyhlásili predčasne povstanie, v rozhlasovom prejave sa postavil proti a vojakom adresoval výzvu, aby sa vrátili do kasární, že ešte neprišiel náš čas.
Predtým rokoval s prezidentom Tisom. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Vtedy však už Hitlerova armáda obsadzovala Slovensko. Keď sa generál Malár vrátil do Prešova, nemecké bezpečnostné orgány ho zatkli a odvliekli do Nemecka, kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore Sachsenhausen.