Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Eva Kostolányiová pochádzala zo skromných pomerov. V štrnástich rokoch odišla spolu so svojim bratom z rodnej Trnavy tancovať do SĽUK-u, kde pôsobila štyri roky a v roku 1957 tancovala v súbore sólo v programe Goralská krmča. Choreografiu mal na starosti J. Kubánek. V rokoch 1961 - 1967 bola speváčkou a tanečníčkou Vojenského umeleckého súboru kapitána J. Nálepku a v roku 1967 vystupovala ako sólistka Tatra revue v Bratislave, kde dostala svoju prezývku "slovenská Twiggy". V roku 1968 už vystupovala ako speváčka v slobodnom povolaní.
Pohybovú, hereckú a spevácku prípravu zo SĽUK-u využila Eva Kostolányiová vo svojej speváckej kariére, ktorú začínala v kapele Ľuba Beláka. Od roku 1970 spievala v orchestri Braňa Hronca (s E. Mázikovou a S. Sallingovou).
Speváčka v roku 1972 pôsobila v skupine Modus a založila si aj vlastnú skupinu Hej, ktorú viedol jej druhý manžel Andrej Šebo.
Eva Kostolányiová upútala kultivovaným prejavom, zaujímavo zafarbeným hlasom i repertoárom, v ktorom dominovali lyrické a melodické piesne Bábika - La Bambola (1968), Poď so mnou (1969), Až bude pokosená tráva a Keď si sám (1972), duetá s Michalom Dočolomanským Hala-hala, Haló tam a Smoliar z roku 1973. Duet s názvom Cítiš, krúti sa zem naspievala s P. Vaškom. K ďalším najznámejším piesňam Evy Kostolányiovej patria Iba básnik, Slepá láska, Neplač viac...
Umelecky pozoruhodnejčšie nahrávky vyšli na LP v roku 1973 (najmä Jesenný úsmev, Luna sype zo zástery, Ruka s kvetom, Povesť o skale, Kade chodieva láska).
Speváčka spolupracovala s viacerými textármi, okrem iných s I. Bázlikom, B. Droppom, I. Horváthom, T. Janovicom či K. Peterajom.
Spolupracovala tiež s Česko-Slovenským rozhlasom a televíziou, kde vystupovala v programoch Vyberte si pesničku či Malá televízna Hit-paráda.
V rozhlase nahrala Eva Kostolányiová približne 140 nahrávok, v roku 2002 vyšlo CD Zlatý kľúč (Slovenský rozhlas), na ktorom sa nachádza aj speváčkina posladná nahrávka More lásky a pôvodne zakázaná pieseň Kade chodieva láska.
V Slovenskej televízii účinkovala Eva Kostolányiová v muzikáli Mam’zelle Nitouche podľa operety F. Hervého, kde dostala dvojrolu (réžia Jozef Pálka, 1972). Predstavila sa tiež v hudobnej komédie s Ivanom Krajíčkom Buď fit! (réžia Karol Strážnický, 1973), v roku 1974 zaujala ako princezná v rozprávke Podkovičky za korunu (réžia Zora Bachnárová) či v groteske Keď si sám z roku 1975.
Zúčastňovala sa na hudobných festivaloch doma (Bratislavská lýra, Detvianska ruža, Oravské synkopy) i v zahraničí. V roku 1973 reprezentovala Eva Kostolányiová Česko-Slovensko spolu s Vladom Oravcom na festivale v írskom Castlebare, v roku 1972 sa zúčastnila na Bratislavskej lýre, kde ňou interpretovaná pieseň Farebný sen získala Cenu diváka a duet s Ľ. Novotným Zmysel nemých slov 2. miesto Ceny diváka. Na Bratislavskej lýre ´73 jej patrila strieborná lýra za duet Chvála humoru, ktorý zaspievala spolu s Karolom Duchoňom. O rok neskôr získala bronzovú lýru za pieseň Dobré ráno želám.
Vo veku 29 rokov zasiahla Evu Kostolányiovú zákerná choroba, proti krorej bola ona i lekári bezbranní.
Ocenenia:
1972 cena sympatií za pieseň Farebný sen (Bratislavská lýra)
1972 2. miesto ceny diváka za duet Zmysel nemých slov s Ľ. Novotným (Bratislavská lýra)
1973 strieborná Bratislavská lýra za pieseň Chvála humoru (s K. Duchoňom)
1973 4. cena za pieseň Tečie voda v Castlebare (Írsko)
1974 bronzová Bratislavská lýra za pieseň Dobré ráno želám
Prierez kariéry:
1956 - 1960 SĽUK
1961 - 1967 Vojenský umelecký súbor kpt. Jána Nálepku
1967 - Tatra revue
1967 - 1968 speváčka Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave
1970 - Orchester Braňa Hronca
1972 - vlastná skupina HEJ
tvorba
2009 - 2CD Eva Kostolányiová + Braňo Hronec uvádza . presents (OPUS)
2006 - CD 20 naj (OPUS)
2002 - CD Zlatý kľúč
1995 - CD Tak málo stačí
1994 - MG Hviezdna láska
1988 - MG Piesne
1972 - LP Eva Kostolányiová
bibliografia
Kopeliovičová-Sebová, G - Bruna, M.: Tak málo stačí. Bratislava, 1995