„Slovák som a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Základy školského vzdelania získal v rodisku. V rokoch 1772-76 absolvoval nižšie gymnaziálne triedy na piaristickom gymnáziu v Nitre. Teológiu a filozofiu študoval v seminároch v Bratislave, Trnave a v Budíne, kde r. 1784 získal titul doktor teológie.

Za rímsko-katolíckeho kňaza bol vysvätený v r. 1783 v Trnave. Pôsobil v Laskári, Častej, Hronskom Beňadiku, Trnave, Krušovciach. V roku 1805 bol menovaný kanonikom ostrihomského metropolitného chrámu a zastával tiež funkciu rektora trnavského Seminára sv. Štefana. Panovníckym dekrétom bol v roku 1809 menovaný dvorným radcom a referentom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni.
Trnavu opustil až r. 1815, keď ho pápež Pius VII. Menoval sedmohradským biskupom v Alba Iulii.

Pri návšteve Ríma roku 1819 ho cisár František I. navrhol za ostrihomského arcibiskupa, čo Vatikán akceptoval a ešte v tom istom roku vystavil o tom pápežskú bulu. V rokoch 1819-20 bol Rudnay ostrihomským arcibiskupom v Trnave, roku 1820 preniesol svoje sídlo do Ostrihomu. Roku 1828 získal hodnosť kardinála. V Ostrihome zomrel a je tam aj pochovaný.

Patril medzi významné európske osobnosti známe v cirkevných i politických kruhoch, ako reprezentant habsburskej monarchie bol účastníkom Viedenského kongresu. Roku 1822 zvolal a viedol celouhorskú cirkevnú synodu v Bratislave, kde roku 1830 korunoval za uhorského kráľa Ferdinanda V., neskoršieho rakúskeho cisára. V Ostrihome začal s budovaním monumentálnej arcibiskupskej katedrály.

Alexander Rudnay venoval mimoriadnu pozornosť katolíckemu školstvu. Za svoje zásluhy sa stal správcom celého katolíckeho školstva v Sedmohradsku. Stal sa zakladateľom moderných foriem charity – nazývali ho aj „veľký almužník“.

Uvedomelo sa hlásil za Slováka, patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva, úzko spolupracoval s vrcholnými osobnosťami obrodenského pohybu (A. Bernolák, J. Palkovič, J. I. Bajza, J. Kollár a P. J. Šafárik).

Podporoval národnokultúrne snahy rakúskych Slovanov, najmä Chorvátov a Čechov, bol uznávanou autoritou súvekého slovanského sveta.

Zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského prekladu Biblie. Sám bol literárne činný, venoval sa tvorbe náboženskej a homiletickej literatúry.

tvorba

1798 Památka navštíveňá Pána... Trnava
1822 Salvatoris Posonii die 16. oct. 1822. Bratislava
1833 Kázne príhodné... Trnava

Zaujímavosti
Život a dielo A. Rudnaya inšpirovalo predovšetkým literárnych tvorcov, ktorí na jeho počesť napísali 42 oslavných básní (medzi inými B. Tablic, J. Kollár, J. Hollý) a zachovalo sa 32 panegyrických rečí. Známy je aj Rudnayov portrét z roku 1829 od F. Liedera.

V roku 2002 bola vydaná príležitostná poštová známka s portrétom kardinála Alexandra Rudnaya. Na známke s hodnotou 17 Sk je portrét kardinála, erb, motívy katedrály v Ostrihome a v Trnave a text "Medzinárodná výstava poštových známok Slovensko 2002". Autorom výtvarných návrhov emisie je Dušan Kállay, rytiny vytvoril František Horniak.