Rodený bratislavčan Vlado Müller bol slovenským hercom, dlhoročným členom činohry Novej scény (1966 – 1990). Bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola herečka Eliška Müllerová, druhou tajomníčka činohry Nová scéna Beatrix Müllerová. Z prvého Müllerovho manželstva sa narodil hudobník Richard Müller.
Vlado Müller sa po absolvovaní Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave v roku 1954 stal členom Krajského divadla v Nitre, v ktorom pôsobil do roku 1966.
V rokoch 1956 – 1958 vykonával vojenčinu ako herec Armádneho divadla v Martine. Potom jeho kroky smerovali na dosky činohry Novej scény v Bratislave. Po roku 1990 začal podnikať, vlastnil denný bar a reštauráciu.
Počas svojej hereckej kariéry vytvoril Vlado Müller mnoho výrazných charakterových postáv, vážneho aj komediálneho charakteru. Okrem toho, že sa venoval divadlu, výrazne sa presadil aj ako filmový herec, pôsobil v televízii, rozhlase a v dabingu.
Vo filme debutoval v roku 1960, keď sa objavil v snímke s názvom Prerušená pieseň, kde jeho kolegami boli napríklad Július Pántik, Karol Machata, či Elena Pappová – Zvarníková. Divácky najväčší záujem dosiahol vo filme z roku 1964 Obžalovaný. Potom nasledovali filmy Ať žije republika (1965), Majster kat (1966), Kristove roky (1967), Vánoce s Alžbetou (1968), Touha zvaná Anada (1969) či Génius (1969) a mnohé iné. V roku 1971 prijal ponuku účinkovať vo filme Dosť dobrí chlapi a Orlie pierko. Účinkovanie v televíznom seriáli si vyskúšal v roku 1980 - Přátelé zeleného údolí. Z ďalších televíznych seriálov to boli Straty a nálezy alebo Luis Pasteur.
Okrem filmovania pôsobil samozrejme aj na divadelných doskách, z množstva divadelných rolí možno vyzdvihnúť postavu Billa Starbucka (Obchodník s dažďom), Othella (rovnomenná hra W. Shakespeara), Petruccia (Skrotenie zlej ženy), či úloha Solenyja v Troch sestrách A. P. Čechova. O svojej všestrannosti a univerzálnosti presvedčil aj v muzikáli Grék Zorba.
Počas svojej takmer štyridsaťročnej kariéry vytvoril desiatky divadelných, filmových, televíznych i rozhlasových postáv.
Predstaviteľ psychologicko-realistického herectva, s úsilím o maximálnu presvedčivosť a pravdivosť bol v roku 1979 ocenený titulom zaslúžilý umelec.
Ocenenia:
1979 zaslúžilý umelec
|