Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk
 Izabela Textorisová / prírodné vedy

Izabela Textorisová

Izabela Textorisová
prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia

* 16.03.1866 Ratková
+ 12.9.1949 Krupina
vzdelanie

Po skončení šiestej triedy základnej školy v r. 1877 sa už ďalej vzdelávala iba ako samouk.
1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej

životopis

Narodila sa v rodine advokáta. Od detstva mala vzťah k prírode. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole. Ako botanik prvý u nej postrehol záujem a danosti v tejto oblasti. Naučil ju určovať rastliny, radil jej, ako ich má zbierať, sušiť a ako zakladať herbár. Prikázal jej, aby si dala vytlačiť lístky s názvom Herbarium Textoris. K hlbšiemu štúdiu botaniky ju doviedol Andrej Kmeť. Na jeho podnet zbierala a určovala nielen kvitnúce rastliny, ale aj machy a lišajníky. Neskôr si s Holubym vymieňala herbárové exempláre a on kontroloval niektoré ňou identifikované rastliny, prípadne určoval tie, ktoré sama nevedela určiť.

Chcela sa stať učiteľkou, ale otec jej predurčil povolanie poštárky. Túžba po vzdelaní bola u nej taká silná, že popri náročnej poštárskej práci v Blatnici, starostlivosti o rodičov a tri sestry a napriek všetkým predsudkom voči práci žien vo svojej dobe, naučila sa niekoľko jazykov – latinčinu (základy), nemecký, francúzsky, ruský, čiastočne taliansky a rumunský - intenzívne sa venovala štúdiu prírodných vied - rastlín, minerálov a speleológii. Žila veľmi skromne, veď v Blatnici v tom čase nebol zavedený ani elektrický prúd. Pracovala pri petrolejke, v izbe, kde okrem nej bývali jej rodičia i sestry. Vďaka svojej vytrvalosti získala také odborné vedomosti z botaniky, že mohla korešpondovať s významnými slovenskými, uhorskými, ba i európskymi botanikmi. Pri spoznávaní prírodných hodnôt prostredí Veľkej Fatry, Blatnickej a Gaderskej doliny objavila niekoľko vzácnych rastlín, napríklad lykovec voňavý, cyklámen európsky, plesnivec alpínsky. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila zaujímavý bodliak, dosiaľ neznámy, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Pri svojej botanickej práci používala len lupu a niekoľko českých, maďarských a nemeckých odborných botanických kníh. V odbore botaniky sa stala známou a uznávanou odborníčkou (najmä v znalosti flóry Turca). Zberala a určovala rastliny. Popísala viac než sto rastlín v regióne Turca. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi (Andrej Kmeť, Ľ. Holuby, J. Petrikovich, V. Borbás a S. Jávorka). Z jej rozsiahleho herbára, ktorý je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čerpali a čerpajú informácie mnohí významní odborníci. Aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Aj keď nemala odborné školské vzdelanie, stala sa známou a uznávanou odborníčkou a celá botanická obec si vysoko váži jej prínos pre slovenskú vedu a považuje ju za prvú slovenskú ženu - botaničku.

Okrem botaniky mala ďalšie všestranné záujmy. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Ako znamenitá pozorovateľka národného života sa aktívne zapájala do kultúrneho a národného diania u nás, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. Veľa čítala.

Zomrela v Krupine, odkiaľ bola v roku 1981 prevezená na Národný cintorín v Martine.

Pôsobenie
učiteľka, Belá a Telgárt
1886 – 1949 štátna kráľovská poštárka na novozriadenom poštovom úrade; neskôr vedúca úradu, Blatnica

tvorba

Odborná literatúra
1913 Floristické údaje z Turčianskej stolice (vydané v časopise Botanikai Kozleményiek; uvádza v nej vyše 1OO rastlín, ktorých výskyt nebol dovtedy z Turca známy)
1930 O turčianskej flóre (prácu poslala do súbehu v Matici slovenskej, ostala však v rukopise)

Pocty
Významný maďarský botanik A. Margittai pomenoval nový druh bodliaka, ktorý I. Textorisová objavila v roku 1893, jej menom - Carduus textorisianus Marg.

Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV pomenovala podľa nej novú planétku objavenú P. Kušnirákom v Ondřejove 30. 4. 2004 - (30252) Textorisová = 2000 HE24.

Príležitostné poštové známky
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 3.5.1996 v rámci emisného radu "Europa" s tematickým zameraním na významné ženy sériu Izabela Textorisová s 2 príležitostnými poštovými známkami v nominálnych hodnotách po 8 Sk. Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Jozef Baláž. Rytiny známok a medzihárčia vytvoril akad. maliar Martin Činovský, rytinu FDC František Horniak.

Bibliografia
Runkovičová, M., Runkovič, G.: Izabela Textorisová, 
 prvá slovenská botanička, Zv.  22/1994, str. 92-95. 
Valehrachová, Margita. Izabela Textorisová; zo života slovenskej botaničky. Bratislava : Mladé letá, 1975.
Prvá slovenská botanička: Svoju životnú púť skončila v Krupine In: Hontianske noviny. - . Roč. 1, č. 17 (24. 9. 1992) s. 6.
Sliacky, J.: "Každý kvietok bol mi milým, tvoril môj svet..." : Pred päťdesiatimi rokmi zomrela v Krupine prvá slovenská botanička Izabela Textorisová. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 8, č. 39 (28. 9. 1999) s. 4.
Kušnírová, K.: Prvá slovenská botanička. In: Učiteľské noviny. Roč. 46, č. 12 (21. 3. 1996) s. 11.

zdroj

Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1982; Prírodovedecká fakulta UK; www.uniag.sk; www.astroportal.sk; www.telekom.gov.sk; spracovala Viola Tothová

(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk.