V roku 1953 ukončil s červeným diplomom štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr si doplnil technické vzdelanie na Strojníckej fakulte SVŠT.

František Kollárik pôsobil po absolvovaní obchodnej akadémie a vojenskej služby v justičných službách. V rokoch 1953-57 pracoval ako referent pre riadenie činností národných výborov na Predsedníctve Zboru povereníkov.Od roku 1958 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave nielen ako kvalitný a obľúbený vysokoškolský učiteľ základov práva pre technikov, ale aj ako odborársky funkcionár, redaktor školského časopisu Technika a manažér folklórneho tanečno-speváckeho súboru Technik. S typickým zanietením a dôslednosťou sa venoval technickej normalizácii, tvorivosti a ochrane jej výsledkov.

V rokoch 1971-72 sa podieľal na príprave zákona o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch. Bol zástancom osobitnej právnej ochrany objavov ako najcennejších výsledkov tvorivej duševnej činnosti.

Na jeho podnet minister školstva v roku 1971 zriadil Ústav vynálezcovstva a priemyselného práva ako organizačnú jednotku SVŠT v Bratislave a doc. Kollárika vymenoval za riaditeľa ústavu. Ústav bol gestorom organizovania a zabezpečovania výučby právnych disciplín na všetkých technických vysokých školách na Slovensku.

V roku 1973 zaviedol postgraduálne štúdium vynálezcovstva, v ktorom prednášal a skúšal základné predmety. Štvorsemestrálne postgraduálne štúdium vynálezcovstva na SVŠT ukončilo za 17 rokov 338 absolventov, ktorí nadobudli spôsobilosť riadiť práce v štátnej technickej politike, vedecko-technickom rozvoji a informáciách, vynálezcovstve, licenciách a výchovno-vzdelávacích úlohách vo vynálezcovstve. Lektorsky pôsobil v Inštitúte Úradu pre vynálezy a objavy v Prahe, Československej vedeckotechnickej spoločnosti a v lektorských zboroch viacerých ústredných orgánov. Desiatkami článkov a brožúrok motivoval technickú tvorivosť a kládol základy metodickej a metodologickej práce s mládežou v rozvoji kreativity.

Priebežne sa venoval vedeckovýskumnej a súdnoznaleckej činnosti v oblasti duševného vlastníctva. Pôsobil v Československom národnom komitéte International Association for the Protection of Intellectual Property (AIPPI) a i svojimi vystúpeniami na medzinárodných konferenciách prispel do teórie autorského a priemyselného práva.

Do krátkeho aktívneho dôchodku odišiel z pracoviska pre vedecko-technický rozvoj v rezorte kultúry.

tvorba

1963 – Právne vzťahy melioračných družstiev (habilitačná práca)
1968 – Právnická príručka pre technikov (monografia)
1973-1989 – 43 skrípt pre vysokoškolákov a účastníkov odborného vzdelávania
1972-1991 – 530 súdnoznaleckých posudkov