Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
John Bukovský pôvodným menom Ján Fukna sa narodil 18. januára 1924 a počas svojho vrcholného kňazského postavenia medzi rímskokatolíckymi duchovnými sa stal až vyslancom Svätej stolice a pôsobil ako pápežský nunciom v Rumunsku a tiež v Ruskej federácii. Ako emeritný biskup pôsobil v pastorácii v Misijnom dome sv. Gabriela v Mödlingu v Rakúsku. Narodil sa pod Malými Karpatmi v obci Cerová, kde vychodil základnú školu. Od roku 1939 študoval v Misijnom dome Spoločnosti Božieho slova v Nitre, kde si urobil noviciát. Od roku 1944 prestúpil k verbistom. Maturoval v Bratislave roku 1945. Filozofiu študoval vo Vidinej. Roku 1947 odišiel do Spojených štátov amerických. Tam absolvoval štúdium teológie v Misijnom seminári Spoločnosti Božieho slova v Techny v štáte Illinois.
Roku 3. decembra 1950 ho vysvätili za kňaza a licenciát teológie získal na Katolíckej univerzite vo Washingtone. Medzi rokmi 1952 až 1954 prednášal v Techny. V rokoch 1954 až 1956 bol poslucháčom Pápežského biblického ústavu v Ríme. Tam dosiahol licenciát exegézy. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia ho povolali do Ríma, kde prevzal významné funkcie v ústredí rehole a zložil licenciát z exegézy na Pápežskom biblickom ústave. Ako profesor biblických vied po skončení štúdia pôsobil v Techny až do zvolenia za rektora roku 1967. Vtedy ho zvolili aj za poradcu a admonitora najvyššieho predstaveného Spoločnosti Božského Slova v Ríme. Od roku 1968 pracoval ako tlmočník delegácie Svätej stolice ba rokovaniach s vládou ČSSR.
Po roku 1873 sa stal trvalým pracovníkom Štátneho sekretariátu Svätej stolice v Rade pre mimoriadne cirkevné záležitosti, čo je obdoba ministerstva zahraničných vecí a postupne prevzal oddelenie pre Československo, Maďarsko, Rumusko. Nemeckú demokratickú republiku , Bulharsko a Albánsko. V r. 1974-1989 bol spolutvorcom takzvanej východnej politiky - nového diplomatického prístupu Sv. stolice k socialistickým krajinám. 18.augusta 1990 ho Ján Pavol II. vymenoval za pápežského nuncia v Rumunsku a povýšil na titulárneho biskupa tabaltského. Biskupskú vysviacku prijal 13. októbra 1990 v Ríme. V Bukurešti John Bukovský vykonával diplomatické poverenie až do 20.decembra 1994, keď ho ustanovili za pápežského nuncia v Ruskej federácii. Na začiatku roku 2000 odišiel na odpočinok. Žije v Techny v USA. V sedemdesiatych rokoch pracoval v Rímskej kúrii.
John Bukovský patril k najbližším spolupracovníkom kardinála Agostina Casaroliho a spolupodieľal sa na formovaní „východnej politiky” vo Svätej stolici. Najskôr v službách Štátneho sekretariátu vo Vatikáne pracoval ako prekladateľ. Jazykové znalosti a odbornosť mu priniesli významné misie v bývalom Československu. Prvý slovanský pápež Ján Pavol II Jána Bukovského vymenoval za titulárneho arcibiskupa tabaltského a v tom istom roku ho vyslal ako prvého apoštolského nuncia po komunistickej ére do Rumunska. Tam mal arcibiskup Bukovský zásluhy pri riešení najťažšej otázky medzi Vatikánom a rumunskou vládou – návrat majetku naspäť Gréckokatolíckej cirkvi, ktorý komunistická moc dala pravosláviu. Od decembra 1994 bol John Bukovský nástupcom arcibiskupa Francesca Colasuonna vo funkcii nuncia v Ruskej federácii, v Moskve, kde zostal do konca roka 1999.
„Arcibiskup Ján Bukovský patrí medzi veľkých svedkov politických a vnútrocirkevných premien vo východnej Európe v uplynulých desaťročiach.“ Uviedli zdroje z Konferencie biskupov Slovenska.
Zomrel v sobotu 18.12.2010 v Techny, Illinois, USA.