o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Viktor Borodovčák / spoločenské vedy

Viktor Borodovčák

prof. PhDr. Viktor Borodovčák DrSc.
historik a slavista

* 12.09.1926 Svaľava (ČSR, býv. Podkarpatská Rus, dnes Ukraj.)
motto

„Poznaním minulosti, zorientujme sa v prítomnosti, hľadajme optimálne východiská do budúcnosti.“

vzdelanie

1937 - 1945 - Štátne reálne gymnázium v Mukačeve
1947 – 1951- Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história - filozofia, ukončil dizertačnou prácou p.t. Agrárna otázka v ČSR so zvláštnym zreteľom na Slovensko v rokoch 1918 - 1929
1952 - PhDr.
1960 - obhájil kandidátsku dizertáciu Ohlas poľského povstania 1863 na Slovensku
1960 – získal vedeckú hodnosť – Kandidát historických vied (CSc.) v odbore Svetové dejiny – slovanské dejiny
1972 - obhájil dizertačnú prácu p.t. Poliaci a slovenský národný zápas v rokoch dualizmu (Poliaci a funkcia myšlienky slovanskej vzájomnosti v slovenskej národnej ideológii na prelome 19. a 20. storočia)
1972 - získal vedeckú hodnosť doktora historických vied (DrSc.)

životopis

Vedecké bádanie prof. Viktora Borodovčáka charakterizuje predovšetkým všestranná analýza teórie slovanskej vzájomnosti ako kardinálneho prvku národoobrannej teórie politiky porobených slovanských národov strednej a juhovýchodnej Európy, a to na pozadí zápasu, ktorý zvádzal Západ (Francúzsko, Anglicko, nepriamo Prusko, Rakúsko-Uhorsko) proti Východu (Rusko). Ilustráciou tohto zápasu bol stret strategických politických, ekonomických, kultúrnych nezriedka vojenských cieľov tohto zápasu. Východiskovým bodom vedeckej analýzy problému boli teoretické, politické postoje predstaviteľov slovanských národov tohto geografického priestoru k národnému zápasu Poliakov, ktorý bol politicky, kultúrne, vojensky zahrotený viac proti Východu (Rusku) ako Západu (Prusku).
Prínosom, obohatením poznania v oblasti svetových dejín v rámci bádania takto postaveného problému zo strany V. Borodovčáka, bola vedecky doložená historická úloha slovenských buržoáznych demokratov zoskupených okolo J. Palárika, J. Mallého-Dusarova, J. Záborského, Ľ. Kubaniho a ďal. v boji za demokraciu v západoeurópskom ponímaní. Bola to skupina slovenských intelektuálov, ktorá svojimi ideovými politickými postojmi k zápasu medzi Východom a Západom vniesla do teórie a praxe slovanskej vzájomnosti nové prevratné pohľady.
Pri dobovej interpretácii slovenského politického života v 19. storočí, pri zaujímaní ideových, politických postojov k takým politickým fenoménom európskeho rozmeru, akým bol demokratický zápas Poliakov proti reakčnému cárskemu režimu v Rusku, zaujala táto skupina slovenských demokratov opozičné postoje proti cárofilsky, rusofilsky podfarbenému ponímaniu slovanskej vzájomnosti štúrovcov (J.M. Hurbana, M.M. Hodžu). Tým sa zaradila do skupiny tých liberálnych, buržoáznodemokratických ideológov, politikov na Západe, ktorí z pohľadu Západom chápanej demokracie politicky, morálne podporovali poľské povstania proti cárskemu Rusku. Citlivé posudzovanie demokratického jadra národoobranných, národooslobodeneckých zápasov na európskom kontinente V. Borodovčák doložil príkladmi aktívnej účasti niektorých slovenských demokratov na vojenských operáciách počas poľského povstania v rokoch 1863 – 1864 a na vojenských operáciách v radoch bulharských národooslobodeneckých bojovníkov v nasledujúcich rokoch. Nebránila im skutočnosť, že proti tureckému (osmanskému) ujarmeniu balkánskych Slovanov oporu im tvorili práve tie cárske vojská, proti ktorým títo slovenskí demokrati bojovali počas poľského povstania. Tieto demokratické prejavy diferencovaného postoja slovenských ideologických, politických činiteľov k tzv. východnému a západnému ponímaniu demokracie (k Rusku a západným veľmociam), sledoval V. Borodovčák po celé obdobie 19. a 20. storočia až do ukončenia II. svetovej vojny.
Demonštroval ich na ideovej a politickej aktivite, postojoch liberálne, resp. demokraticky orientovaných hlasistov, agrárnych demokratov, ľavicových zoskupení (soc. demok. komunistov) počas II. svetovej vojny a krátko po nej, keď na základe tohto zápolenia východných a západných demokracií došlo k vytvoreniu bipolárnych zoskupení na európskom kontinente (vznik NATO, EÚ, Varšavský pakt, RVHP). Integrálnou časťou takto vymedzeného bádania V. Borodovčáka stalo sa vyprofilovanie tzv. slovenskej otázky v priebehu II. svetovej vojny, určenie jej funkcie pri koncipovaní federalizačných plánov v geopolitickom priestore medzi Východom a Západom.
Profesor Viktor Borodovčák ako vedecký pracovník, ktorý sa svojim výskumom aktívne podieľal na rozvoji, profilovaní historickej vedy v oblasti medzislovanských vzťahov, zaradených do širšieho rámca svetových dejín, resp. medzinárodných vzťahov, bol nominovaný do rôznych vedeckých komisií v ČSSR i v zahraničí, zameraných, resp. angažovaných v tejto oblasti (Komisie, ktoré nielen gestorovali rozvoj historických vedných disciplín na medzinárodnej úrovni, ale dbali o rozvoj vedeckej základne v odbore všeobecné (svetové dejiny) a medzinárodné vzťahy.
Ako vedúci pracovník Ústavu historických vied SAV, oddelenia dejín svetovej socialistickej sústavy bol Viktor Borodovčák zodpovedným riešiteľom úloh Štátneho plánu základného výskumu v ČSSR („Vznik a rozvoj svetovej socialickej sústavy“, „Význam jednoty krajín svetovej socialickej sústavy pre svetový mier“), rovnako bol pri vedení tohto pracoviska poverený štátnou komisiou pre udelenie vedeckých hodností školiť budúcich kandidátov vied v odbore svetové dejiny.
Ako publikačne činný vedecký pracovník bol zaangažovaný do činnosti redakčných rád Slovanského přehledu (pri ČSI – ČSAV) Slovanských štúdií (pri ÚDESK – SAV, resp. pri ÚHV – SAV). Pôsobil v redakčných radách v ČSSR a PĽR pri vydávaní edície dokumentov o československo-poľkých vzťahoch v rokoch 1944 – 1976.
Organizačná, pedagogická aktivita v oblasti profilovania vedeckej disciplíny v sústave vedeckých disciplín v ČSSR, klasifikovanej ako svetové dejiny, bola sprevádzaná rozsiahlou publikačnou činnosťou Viktora Borodovčáka.

Pôsobenie:

1950 - 1952 - vysokoškolský učiteľ na Katedre dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií, ako vedecký tajomník katedry, člen Fakultnej rady FF UK
1953 - 1956 - riaditeľ Štátneho slovenského ústredného archívu (dnes Národný archív Slovenskej republiky)
1953 - 1956 - člen Slovenskej archívnej komisie
1956 - nastúpil do Ústavu dejín európskych socialistických krajín Slovenskej akadémie vied (ÚDESK - SAV) ako odborný pracovník
1960 - pôsobil ako vedecký pracovník v odbore svetové dejiny - slovanské dejiny
1970 – vedúci oddelenia kapitalizmu v ÚDESK – SAV
1970 – zástupca riaditeľa ÚDESK – SAV
1970 – Predsedníctvom SAV bol menovaný za člena Vedeckého kolégia histórie SAV
1970 – bol Vedeckým kolégiom pri Československo-sovietskom inštitúte Československej akadémie vied menovaný členom Československo-poľskej komisie historikov
1971 – bol rozhodnutím Prezídia Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti menovaný za člena Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií v odbore 1501 (všeobecné dejiny – svetová história) na FFUK a v komisii s podobným zameraním aj pri Vedeckom kolégiu historických vied SAV
1974 – Predsedníctvom SAV bol menovaný za člena Komisie pre zahraničné styky SAV
1976 – na návrh Vedeckej rady Vojenskej politickej akadémie K. G. Prezídium Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti menovalo profesora Viktora Borodovčáka do Komisie pre obhajoby Kandidátskych dizertácií vo vednom odbore 71-01-9 (všeobecné dejiny) na Vojenskej politickej akadémii K. G. (VPAKG)
1987 – po zlúčení ÚDESK SAV s Historickým ústavom SA a Kabinetom orientalistiky SAV v roku 1986, bol o rok neskôr ako vedúci vedecký pracovník Ústavu historických vied SAV ustanovený za vedúceho oddelenia dejín svetovej socialistickej sústavy. Oddelenie vzniklo integrovaním vedeckého bádania z oblasti najnovších dejín európskych socialistických krajín s bádaním najnovších dejín ázijských socialistických krajín, krajín blízkeho stredného východu, afrických krajín.

Vyznamenania:

1962: Zlatý emblém Poľského tisícročia (štátne vyznamenanie Poľskej republiky)
1976: Čestná zlatá plaketa Ľ. Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (ocenenie SAV)
1985: Cena Českoslov. akadémie vied za vynikajúce vedecké výsledky
1985: Cena Poľskej akadémie vied za vynikajúce vedecké výsledky
1978: Pamätná medaila Predsedníctva SAV za publikačnú činnosť
1979: Čestný odznak Vojenskej politickej akadémie (za spoluprácu s VPAKG)
1979: Čestný odznak Ústrednej správy štátnych archívov pri Predsedníctve vlády PĽR za zásluhy v archivistike (poľské rezortné vyznamenanie)
1983: Čestný odznak Ústredia odborov pri Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP)


tvorba

Výber z prác odboru polonistiky, resp. slovanských dejín

I.Pôvodné publikované vedecké práce základného významu:

A. Monografické spracovanie

1. Ohlas poľského povstania roku 1863 na Slovensku (Slovenskí polonofili a spolupráca demokratických síl Rakúska v boji proti petrohradskému a viedenskému absolutizmu), Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1960, str. 201.
2. Poliaci a slovenský národný zápas v rokoch dualizmu (Poliaci a funkcia myšlienky slovanskej vzájomnosti v slovenskej národnej ideológii na prelome 19. a 20. stor.), Bratislava, Vydavateľstvo SAV, str. 462.
3. Poľský národ a národy Československa na dejinnej križovatke, Bratislava, Veda 1982, str. 250.

B. Ako spoluautor monografických spracovaní

4. Družba národov ČSR a SSSR vo svetle dokumentov, Praha 1957 (Autorský kolektív: Borodovčák, Kociš, Pivoluska)
5. Štyridsať rokov československo-sovietskych vzťahov, Martin 1957
6. Z dejín československo-sovietskych vzťahov, Bratislava 1957, str. 157 – 225
7. Z boju za svobodu a socializmus – Úloha SSSR v osvobozeneckých bojích a budovatelském úsilí českého a slovenského lidu (slov. časť, Praha 1961, str. 252
8. Poliaci a my (K tisícročnej tradícii slovensko-poľských vzťahov) Bratislava 1964, str. 211
9. Československo a Juhoslávia, Bratislava 1968, str. 225-235
10. Slovanství v národním životě Čechu a Slováku, Praha 1968, str. 502
11. Českolovenske práce o jazyce, dějinách a kultuře slovanských národú od r. 1760 (Biograficko-bibliografický slovník), Praha SNP 1972
12. Dokumenty a materiály k stosunkom polsko-czechoslowackim – 1944 – 1960, Tom I. - Warszawa 1985
13. Vybrané kapitoly z dejín európskych socialistických krajín, Bratislava, SAV 1975, str. 300
14. Predstavy o dezintegrácii socilistického spoločenstva na Západe (1975 – 1985), Slov. štúdie, 1989, str. 180

II.Vedecké štúdie a články v odborných vedeckých časopisoch:

15. K poľsko-ruským vzťahom v minulosti (Československá rusistika 1957, č. 3, str. 519 – 521, Na okraji činnosti Instytutu Polsko-radzieckiego vo Varšave.)
16. Príspevok k ohlasu poľského povstania roku 1863 na Slovensku, Slovanské štúdie II., Bratislava 1958, str. 73 – 140
17. K niektorým ideovým a politicko-praktickým motívom demokratickej koncepcie slovanskej vzájomnosti v šesťdesiatych rokoch 19. stor., Historický časopis SAV 1960, č. 3 – 2, str. 379 – 383
18.Ľudovít Kossuth a Rusko, Slovanský přehled, Praha 1957, č. 6, str. 199 – 222
19. Poľské povstanie roku 1863 a Slováci, Slovanský přehled 1958, č. 6, str. 203 – 206
20. Myšlienka slovanskej vzájomnosti v život J. B. Bellu, Slovanský přehled 1960, č. 6, str. 354 – 359
21. Jean Baudouin de Courtenay a Slováci, Slovanský přehled 1963, č. 6, str. 354 – 369
22. K niektorým charakteristickým črtám slovenského rusofilstva v 60. - 70. rokoch 19. stor. (roky 1860 1875, zHIstorica Zborník Filozofickej fakulty UK v Bratislave, roč. XV.) 1964, str. 299 – 320
23. K „vedeckým konklúziám“ A. Popoviea, Slavia 1964 (XXXIII), č. 2, str. 305 – 307
24. Poľský demokratický spolok (vedúce osobnosti a jeho členstvo v prvej pol. 19. stor., Sliezsky sborník 1966)
25. K metodológii v oblasti výskumu dejín socialistických krajín. Studia z dziejow ZSSR i Europy Sródkowej. Roč. Instytutu Historii Polskej adademii nauk, roč. 1967, t. K III.
26. K slabostiam poľského pilsudčíckeho imperializmu. Slovanský přehled, 1968. č. 5.
27. Polské robotnícke strany a Slováci na prelome dvoch storočí, Slovanské štúdieVII., Bratislava, str. 59 – 89
28. Poliaci a slovanská otázka v habsburskej monarchii na rozhraní 19. a 20. stor., Slovanské štúdie X, Bratislava 1968, str. 47 -71
29. Oslobodenie Bulharska v roku 1878 a Slovensko, Slovanský přehled 1967, č. 4, str. 210 – 215
30. Poľská proletárska emigrácia v Uhorsku a Slováci na rozhraní 19. a 20. stor., Slovanský přehled 1968, č. 2, str. 118 – 126
31. Problém odbudowy niepodleglości Polski w prasie slowackiej 1914 – 1918/ Studia z dziejow ZSSR i Európy srodkowej t. IV. Ročenka instytutu Historii Polskiej Akademii Nauk. Varšava, roč. 1968, str. 40 – 55
32. Leon Wasilewski a Slováci, Slovanský přehled 1969, č. 6, str. 417 – 434
33. Ruská politika na Balkáne a Slováci v predvečer prvej svetovej vojny. Slovanské štúdie XI., Bratislava 1971, str. 141 – 157
34. Slovenský národný útlak v poľskej publicistike v rokoch dualizmu, Historické štúdie 1970, str. 87 – 115
35.Poliaci a právo Slovákov na sebaurčenie pred prvou svetovou vojnou, Slovanské štúdie XII., str. 63 – 86
36. Slovenský národný zápas vo svetle poľskej národnooslobodeneckej politiky na rozhraní 19. - 20. stor. Zborník FF UK v Bratislave, - Historica XXII., Bratislava 1971, str. 147 – 157
37. V. I. Lenin a národostná otázka v politických koncepciách poľských robotníckych strán. Slovanské štúdie XI., Bratislava 1971, str. 15 32
38. Haličskí socialisti a Slováci na rozhraní 19. a 20. stor. (Hungarofilské prejavy ako následok revizionizmu haličských socialistov). Slovanský přehled 1971, č. 2, str. 133 – 139
39. Ku kritickým predstavám o cárskom Rusku na Slovensku po zániku Novej školy – Slovanské štúdie XIII., 1972, str. 111 – 129
40. Do slowacko-polskich stosunków na przelomie XIX. a XX. wieku Odpowiedúz recenzentowi Waclawowi Felczakowi Studia historyczne WV. 1972 1 /56/
41. J. Palárik a slovanstvo. Slovanský přehled 1972, č. 4. str, 266 – 272
42. K stodesiatemu výročiu poľského povstania r. 1863, Slovanské štúdie XIV. 1973 str. 25 – 43
43. Národniari o poľskej politicke v druhej polovici 19. stor. (Od rakúsko-uhorského vyrovnania do vzniku a zániku Internacionálnej poľskej robotníckej strany – Proletariát), Slovanské štúdie XVI., 1975, str. 109 – 143)
44. K pohľadom haličských liberálov na postavenie Slovanov v Uhorsku v roku 1867 – 1914. In: Vybrané kapitoly z dejín európskych socialistických krajín, Bratislava 1975, str. 61 – 90
45. Poliaci a politický program SNP, Slovanský přehled 1974, č. 4, str. 331 – 342
46. Problémy kladenia základov ľudového Poľska vo svetle slovanskej pokrokovej publicistiky, Slovanské štúdie XVII. 1976, str. 25 – 51
47. Poľské robotnícke strany a Slovania v Uhorsku, Slovanské štúdie XVIII. 1977, str. 46 – 106
48. Slovenská národná strana a oslobodenie Bulharska v 1978, In: Československé prednášky pro VIII. mezinárodní sjezd slavistu v Zahřebu, Literatúra – folkór – historie, Academia Praha, 1978, str. 235 – 241
49. Cesta k uzavretiu čsl.- poľ. zmluvy z r. 1947 vo svetle politiky Demokratickej strany. Droga do zawarcia ukladu czechoslowackopolskiego za 1947 r. w swietle polityki partii Demokratycznej. In: Stosunki polsko-czechoslowackie a rewolucje ludowodemokratyczne Ossoline, Wroclaw, Warszawa 1980, str. 48 – 74
50. Zo zápasov za uzavretie čsl.-poľskej zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci z r. 1947, SŠ 1978, č. XIX. str. 93 – 125
51. Boj za národnú slobodu a proletársky internacionalizmus v teórii PPS. In: Sbornik musea a archívu města Brna 1979, str. 259 – 267
52. Slovenská historiografia o dejinách Poľska a slovensko-poľských vzťahoch v rokoch 1971 – 1975 (obdobie kapitalizmu). In: Dawna świadomošć historyczna w Polsce, Czechach i Slowacji. Wroclaw Osolineum 1978, str. 157 – 164
53. Perspektívy povojnovej čsl.-poľskej spolupráce v predstavách pokrokových zložiek odboja na Slovensku (1939 – 1945), Slov. přehled 1981, č. 1, str. 31 – 43
54. Politické problémy realizácie čsl.-poľskej zmluvy z r. 1947 (od marca 1947 do vzniku RVHP) SŠ XXII, r. 1981 str. 19 – 49
55. Slovensko v nátlakovej diplomacii poľskej vlády v Londýne, Slov. přehled, 1982, č. 2, str. 105 – 116
56. Ku kritike jednej antimarxistickej teorie vzniku soc. spoločenstva Slov. štúdie 1982/1, str. 39 – 57
57. K 35. výročiu uzavretia čs.-poľskej zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci HČ-SAV 1982, č. 4, str. 39 – 55
58.Medzinárodný rámec rozvoja čs.-poľských vzťahov v r. 1945 – 1947. Slov. př. 1983 č. 1, str. 19 – 28
59. K otázke čs.-poľskej hospodárskej spolupráce od oslobodenia do febrára 1948, Slov. štúdie 1983/2, str. 29-48
60. Politika KSČ v období prerastania národnej a demokratickej revolúcie na socialistickú zo zreteľom na formovanie svet. soc. sústavy Slov. štúdie 1985/2, str. 18 – 31
61. Medzinárodné podmienky prechodu k budovaniu základov socializmu v druhej pol. 50. a zač. 60. rokov. In: Dejiny svetovej socialistickej sústavy, SPN, Bratislava, 1987
62. Austroslavizmus a hungarofilstvo v období martinského zhromaždenia v r. 1861 – Slov. přehled 1987/ č. 2 str. 109 – 118

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: prof. PhDr. Viktor Borodovčák, DrSc.


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 08.10.2024

  Narodeniny/výročie  
  8.10.  Ján Jakubík
  8.10.  Anna Javorková
  8.10.  Jozef Špaček
  8.10.  Martin Fecko
  8.10.  Vladimír Seman
  9.10.  Ľubomír Feldek
  9.10.  Ján Sokol
  9.10.  Stanislav Janiš
  9.10.  Ján Andrej Segner
  9.10.  Viliam Záborský
  10.10.  Milan Cerovský
  10.10.  Vašo Patejdl
  10.10.  Pavel Diko
  10.10.  Karol Kizlink
  10.10.  Miloslav Molčan
  10.10.  Peter Markovič

  Dnes má meniny
  Brigita

  Zajtra má meniny
  Dionýz



    za október 2024


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS