Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
1942 absolvoval štúdium hry na organe na bratislavskom konzervatóriu u A. Ledvinu
1946 štúdium dirigovania u K. Schimpla
1953 na VŠMU u V. Talicha
1954 - 55 študijný pobyt u J. Mravinského v Leningradskej filharmónii
1979 profesúra
životopis
Už v začiatkoch umeleckej činnosti v rozhlase založil Miešaný zbor (neskôr Slovenský filharmonický zbor), ktorý sa pod jeho vedením vypracoval na popredné vokálne teleso. Ako šéfdirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu, neskôr Slovenskej filharmónie organizačne tieto telesá dobudoval, podieľal sa na ich umeleckom profilovaní a priviedol ich na vysokú umeleckú úroveň. Programovo sa orientoval na vokálno-symfonické diela, ruskú a sovietsku, ako aj súčasnú slovenskú tvorbu. Uznanie si získal najmä ako dirigent hudby 20. storočia (D. Šostakovič, S. Prokofiev, zo slovenskej tvorby A. Moyzes, D, Kardoš, E. Suchoň a i.). Okrem toho, že sa zaslúžil o premiéry diel slovenských skladateľov na pódiách našich reprezentačných orchestrov dirigoval aj niekoľko európskych premiér diel D. Šostakoviča. Vynikol ako dirigent oratórnej a kantátovej tvorby. Spolupracoval aj so Štátnou filharmóniou Košice. Popri pravidelnom hosťovaní s poprednými československými orchestrami často účinkoval v zahraničí. Dirigoval koncerty v mnohých štátoch Európy, USA, Kanade, opakovane v Japonsku, Austrálii (dlhodobé angažmán 1965, 1968, 1973), Indii a pod. Realizoval množstvo nahrávok najmä slovenskej hudby na gramofónové platne a v rozhlase. Ako pedagóg VŠMU pre odbor orchestrálneho dirigovania odchoval veľa mladých slovenských dirigentov. Medzi jeho absolventov patria Marián Vach, Richard Zimmer, Róbert Geri, Róbert Stankovský, Svetozár Štúr a v zahraničí pôsobiaci J. Baán a i.
Pôsobenie 1946 - 54 hudobný režisér a dirigent Miešaného zboru
1956 - 61 šéfdirigent Symfonického orchestra Čs. rozhlasu
1961 - 68 umelecký riaditeľ a šéfdirigent Slovenskej filharmónie; niekoľko rokov bol členom speváckeho zboru kostola trinitárov
1972 - 76 šéfdirigent Symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK
Od 1973 pedagóg na VŠMU, Katedra skladby a dirigovania
Prvenstvá
Založil prvý slovenský profesionálny spevácky zbor.
Bol prvým slovenským žiakom Václava Talicha a prvým Slovákom, ktorý sa stal asistentom Jevgenija Mravinského v Leningradskej filharmónii.
Stal sa prvým slovenským dirigentom, ktorý spolupracoval s Českou filharmóniou a absolvoval s ňou dva veľké zájazdy do USA a Austrálie.
Bol prvým slovenským šéfdirigentom významného českého orchestra FOK.
Ocenenia 1967 Laureát štátnej ceny K. Gottwalda
1961 vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
1964 zaslúžilý umelec
1977 národný umelec
Pocta Na rodnom dome vo Veľkých Levároch sa nachádza pamätná tabuľa z dielne akademického sochára Rastislava Triznu, ktorá pripomína výraznú osobnosť nielen Záhoria, ale slovenského a európskeho kultúrneho života.
tvorba
Dirigentské majstrovstvo na gramoplatniach (výber)
Symfónia č. 5 d mol, op. 47 / Dmitrij Šostakovič, dirigent Ladislav Slovák, hrá Slovenská filharmónia - Czechoslovakia: Opus, 1977.
Symfónia O zemi a človeku pre zbor a orchester na slová Vojtecha Mihálika, Miroslava Válka a Vladimíra / Andrej Očenáš, dirigent Ladislav Slovák, hrá Slovenská filharmónia, spieva Slovenský filharmonický zbor - Czechoslovakia: Opus, 1972.
Symfónia č. 5 c mol, op. 67 / Ludwig van Beethoven, dirigent Ladislav Slovák, hrá Slovenská filharmónia - Czechoslovakia: Opus, 1980.
Monografia Kovářová, Anna: Ladislav Slovák národný umelec. Vydavateľstvo: Tomáš Písecký – ARM 333, 2002.
Monografia predstavuje národného umelca Ladislava Slováka, ktorého osobnosť tvorí neodmysliteľnú súčasť slovenskej hudobnej kultúry po 2. sv. vojne. Publikácia je rozdelená do deviatich kapitol a obsahuje tiež diskografiu Ladislava Slováka (zostavil ju Dr. Vladimír Čížik), ktorý dvadsať rokov zastával aj funkciu richtára Spolku Záhorákov. Herečka Kamila Magálová v závere knihy okrem iného napísala: ,,Môj otec mal dve obrovské životné lásky. Bola to hudba a jeho milovaný rodný dom vo Veľkých Levároch. Tu nachádzal pokoj, pohodu, inšpiráciu a dobíjal si energiu. Tú získaval najmä od svojich nerozlučných priateľov, ktorí s ním od detských liet prežívali všetky strasti i radosti. Pre týchto svojich rodákov bol ochotný obetovať všetko. Boli to jeho spovedníci, radcovia, pedagógovia, slovom jedna krvná skupina. Boli tu pre neho vždy, keď ich potreboval."
Autorka dostala za knihu roku 2003 Cenu Jozefa Kresánka.
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
