Pani Vilma Jamnická sa narodila v českom Barchove s priezviskom Březinová, časť svojho života prežila s rodičmi aj v rakúskom Linzi, potom sa presťahovali do Bratislavy. Dnes ju diváci poznajú nie len ako vynikajúcu herečku, ale aj spisovateľku a astrologičku.
Počas štúdií na Lekárskej fakulte UK, ktorú navštevovala len jeden rok, sa zoznámila so svojím budúcim manželom, avantgardným režisérom, pedagógom a divadelníkom Jánom Jamnickým.
Viac ako povolanie lekárky ju po roku štúdia medicíny očarilo herectvo, pre ktoré sa rozhodla v roku 1926 a zostala s ním celý život. Štúdium herectva absolvovala na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, ukončila ho v roku 1929 a nasledujúcich štyridsať rokov, do roku 1969, pôsobila v Činohre Slovenského národného divadla.
Vo filme sa po prvýkrát objavila v roku 1954, keď mala 48 rokov. Jej debutom bola snímka Drevená dedina, v ktorej sa objavila vedľa Jozefa Kronera, Karola Machatu, či Zdeny Grúberovej. Ďalším filmom bol Jánošík I-II z roku 1963, kde si pani Vilma zahrala postavu slepej babky. Jej filmová kariéra potom pokračovala až v sedemdesiatych rokoch. V roku 1971 úlohou Mariny vo filme Keby som mal pušku a postavou Deminovej v komédii Páni sa zabávajú, v roku 1974 sa predstavila vo filme Martina Hollého Kto odchádza v daždi..., o tri roky neskôr stvárnila pani Kuckovú vo filme Biela stužka v tvojich vlasoch a dvomi poslednými snímkami z tohto obdobia boli Kamarátky a Postav dom, zasaď strom.
Vilma Jamnická bola na filmovom plátne aktívna aj v osemdesiatych rokoch. V roku 1981 sa uviedla v hudobnej komédii Ďuro – Truľo, o dva roky neskôr si zahrala v televíznej inscenácii Cesta na krvavé pole. So Zdenou Studenkovou, Františkom Dibarborom, Evou Krížikovou, Jozefom Vajdom či Marošom Kramárom si zahrala v rozprávke s názvom Osudná cesta. V roku 1984 dostala ponuku od režiséra Medveďa na účinkovanie v koprodukčnej dráme Na druhom brehu sloboda, o rok neskôr zažiarila vo filme Kára plná bolesti. Predstavila sa aj v známom muzikáli Fontána pre Zuzanu z roku 1986, kde si zahrala postavu Cilky. Po boku výrazných a známych herečiek Evy Večerovej, Marty Sládečkovej, Evy Kristínovej a Evy Jakoubkovej, sa predstavila v dráme Hody. Obdobie rokov osemdesiatych potom zavŕšili filmy Strašidlá z vikýře, Vlakári, Chlapská dovolenka a Prstienky z kukučiny.
Deväťdesiate roky uviedli Vilmu Jamnickú ako herečku vo filme Juraja JakubiskaLepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Ďalším filmovým počinom bola snímka z roku 1994 Díky za každé nové ráno a zatiaľ posledná rozprávka, v ktorej sa predstavila Tajomstvo šťastia režiséra Jozefa Holeca. V roku 1997 si zopakovala spoluprácu s Jurajom Jakubiskom, tentokrát pri nakrúcaní filmu Nejasná zpráva o konci světa a v roku 1998 pracovala na televíznej inscenácii Kovalov dar.
Okrem herectva sa pani Vilma Jamnická venovala aj spisovateľskej tvorbe. Dve dielka z jej pera sa zaoberajú jej manželstvom s Jánom Jamnickým.
V súčasnosti sa venuje tiež joge, prostredníctvom ktorej sa odpútava od každodenných problémov, stala sa z nej bylinárka a vegetariánka. Jej priaznivci ju poznajú aj ako astrologičku.
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
